Ak za ten istý záväzok ručí viac osôb, nemožno automaticky predpokladať, že dohoda uzavretá medzi veriteľom a jedným z ručiteľov je záväzná aj pre ostatných ručiteľov.
V praxi môže vzniknúť situácia, keď ručiteľ po splnení dlhu nadobudne voči dlžníkovi regresný nárok a zároveň sa s pôvodným veriteľom dohodne na spoločnom postavení veriteľov. Takáto dohoda však sama osebe ešte neznamená, že jej účinky sa automaticky vzťahujú aj na ďalšieho ručiteľa.
Ak má byť voči ďalšiemu ručiteľovi uplatňovaný nárok vyplývajúci z takejto dohody, musí existovať právny základ, ktorý oprávňuje veriteľa nárok voči tomuto ručiteľovi uplatniť. Nestačí, že sa na spoločnom postavení veriteľov dohodli iba veriteľ a jeden z ručiteľov.
Pri viacerých ručiteľoch je preto potrebné skúmať nielen samotnú existenciu ručenia, ale aj to, voči komu konkrétne vznikli práva z následných dohôd uzavretých po splnení dlhu. Dohoda, ktorej ďalší ručiteľ nebol účastníkom, sama osebe nezakladá oprávnenie požadovať plnenie aj od neho.