Väzba predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody. Preto nestačí, aby súd pri rozhodovaní o väzbe iba formálne zopakoval zákonné podmienky alebo všeobecne odkázal na existenciu trestného stíhania.
Základnou materiálnou podmienkou väzby je existencia dôvodného podozrenia. Ak obvinený prednesie konkrétne argumenty, ktoré túto podmienku spochybňujú, súd sa s nimi musí vysporiadať. Nestačí uviesť, že dôvodné podozrenie existuje. Z rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo súd nepovažuje obhajobné argumenty za dôvodné.
Z praxe vyplýva, že vo väzobnom konaní má význam nielen obsah rozhodnutia, ale aj spôsob, akým súd reaguje na obhajobu. Ak obvinený predloží konkrétne skutkové alebo právne námietky, ktoré môžu mať význam pre posúdenie dôvodnosti trestného stíhania, súd musí vysvetliť, prečo ich nepovažuje za rozhodujúce.
Pre obhajobu to znamená, že vo väzobnom konaní má zmysel trvať na presnom pomenovaní skutkových a právnych nedostatkov. Súd sa s nimi nemôže vysporiadať len odkazom na zákonné ustanovenia alebo všeobecné závery o existencii väzobného dôvodu.